Myslieť nemysliteľné / ukážka z knihy Juraja Mesíka Generácia apokalypsy

17.10.2020

Prečítajte si ukážku z úvodu knihy Juraja Mesíka Generácia apokalypsy, ktorú by sme radšej nevydávali, ale vzhľadom na súčasnú globálnu situáciu, je hrozivo aktuálna a potrebná.

V roku 2013 som dostal zaujímavú ponuku: pripraviť a prednášať na Univerzite Palackého v Olomouci jednosemestrálny kurz s názvom Myslieť nemysliteľné. Scenáre globálnych katastrof. Ak si položíte otázku, ako sa na univerzitnú pôdu, prísne rozdelenú na mentálne getá akademických disciplín a špecializácií - teda na fakulty, katedry a ústavy -, dostala idea ponúknuť študentom predmet presahujúci jednotlivé akademické disciplíny, pýtate sa správne. Príbeh je dlhý, ale jeho vyústením bol program Univerzita pre budúcnosť (University for the Future), známy tiež ako School of Transformative Leadership(1). Program hosťoval na Filozofickej fakulte UP a zaregistrovať sa doň mohli študenti a študentky zo všetkých ôsmich fakúlt univerzity. V jednej učebni sa tak vedľa seba stretali študenti rozličných disciplín prírodných vied, filozofie, pedagogiky, medicíny či teológie.

Táto kniha je prerozprávaním daného kurzu, doplnená o globálne trendy a hrozby, ktoré v roku 2013 ešte neboli také evidentné, ako sú dnes. Nepochybujem, že o päť či desať rokov budeme poznať aj ďalšie. Teda za predpokladu, že tu o tých päť či desať rokov ešte budeme a budeme mať čas, náladu a kapacity premýšľať aj o iných veciach ako o prežití najbližších pár dní. Zatiaľ ten komfort - aspoň v bohatom svete Európy, Severnej Ameriky a pár ďalších krajín - máme. Napriek tomu ho nevyužívame.

K pojmom a obrazom v knihe: Slovo apokalypsa použité v názve knihy pochádza z gréckeho "apó" - "po" a "kalúpo" - "skrývam". Pôvodný význam tohto slova je odhalenie, sňatie závoja, odkrytie toho, čo má prísť, toho, čo v biblickom kontexte predpovedali viacerí starozákonní proroci. Až v relatívne nedávnom čase sa výraz apokalypsa začal používať ako synonymum katastrofy, deštrukcie, v biblickom jazyku armagedonu či posledného súdu. V skutočnosti je všeničivý armagedon len jednou z možností apokalypsy, ktorú zažijú generácie narodené okolo roku 1990 a neskôr, o ktorých dobe je táto kniha.

Toto, samozrejme, platí len o ľuďoch: iné živočíchy a rastliny už tisíce rokov na plné obrátky zažívajú nepochybný armagedon splodený nahou opicou. Mnohé mu už podľahli, iné čaká neodvratný koniec v krátkom čase.

Sériu prednášok v kurze Myslieť nemysliteľné som založil na princípe biblického obrazu štyroch jazdcov apokalypsy z Knihy zjavenia apoštola Jána. Práve táto prorocká kniha Nového zákona prispela k širšiemu zakoreneniu pojmu apokalypsa a priniesla silný obraz štyroch jazdcov apokalypsy, obraz, s ktorým budeme v časti knihy pracovať. Pojem apokalypsa úzko súvisí s eschatológiou, teologickou náukou o posledných veciach človeka a ľudstva. Aj o nich je táto kniha.

Starozákonní proroci ani svätý Ján nemohli pred dvomi tisíckami rokov vedieť, ba ani tušiť, ako bude vyzerať dnešný svet. Mnohé z vecí a javov, ktoré sú pre nás na prahu 21.storočia bežné, by sa im javili ako mágia. Čomu ale rozumeli možno aj lepšie ako my, je ľudská povaha a jej relatívna nemennosť. A keďže ich spoločnosti často prechádzali hraničnými situáciami hladu, epidémií, zotročenia, neistoty a násilia, veľmi dobre - oveľa intímnejšie ako Európania narodení po roku 1945 - rozumeli správaniu ľudí v extrémnych situáciách.

Generácie dnešných mladých ľudí sú označované rôznymi menami - generácia X, Y, Z, generácia "Ja", internetová či facebooková generácia. Tieto označenia a sebaidentifikácie ľudí narodených v rokoch 1980 až 2010 ukazujú, že zväčša ani netušia, že dejiny - ak ich bude mať kto písať - im možno raz prisúdia meno generácia apokalypsy. Už dnešné poznanie vedy pritom ukazuje mnoho trendov, ktoré rastú exponenciálnou rýchlosťou, pôsobia vo vzájomných synergiách a majú schopnosť v priebehu niekoľkých mesiacov destabilizovať a zmeniť celú globálnu spoločnosť.(2)

Optimisti - mnohí z nich sú len neinformovaní alebo dezinformovaní ľudia - radi poukazujú na to, že rozliční proroci kolapsu civilizácie tu boli v minulosti už mnohokrát. A pritom, hľa! - ľudstvo ako celok sa nikdy nemalo tak skvele a ľudia - dokonca bežní ľudia! - nedisponovali takými možnosťami, akými disponujú dnes. Kráľ Slnko - Ľudovít XIV. - a jeho dvorania si nemohli zaletieť na víkend na druhý koniec Európy, nemohli z postele zatelefonovať panovníkom do Londýna, Viedne, Madridu či Ríma ani dronmi s videokamerami kontrolovať poddaných, či pracujú.

Ich manželky a milenky rodili ako na bežiacom páse deti, z ktorých mnohé zomierali na choroby, pred ktorými dnes aj tých najchudobnejších chráni očkovanie. Oni sami zomierali v priemere oveľa mladší ako súčasníci: dnes by sme povedali, že často na "banálne" choroby a úrazy. Možnosti, ktoré má dnes aj chudobný Európan či Američan, sú nepomerne väčšie ako tie, ktoré mali ešte nedávno len panovníci a šľachta.

To je pravda. Otázka je, ako dlho bude naša civilizácia a jej výdobytky udržateľné a dostupné. Doba mimoriadnej prosperity a mieru trvá v Európe zatiaľ niekoľko desaťročí - a aj to nie v celej.

Desaťročia sa môžu z pohľadu mladých ľudí zdať ako dlhý čas, ale z historického pohľadu sú to veľmi krátke obdobia - a z geologického len zlomky okamihov.

Nepochopenie našej súčasnej situácie a rizík ďalšieho vývoja však asi najviac vyviera z toho, čo zhodou okolností presne v čase, keď prvý človek pristál na Mesiaci, vo svojej preslávenej prednáške o aritmetike, populácii a energii nazval americký profesor Al Bartlett "najväčším nedostatkom ľudskej rasy"(3) - neschopnosť väčšiny ľudí porozumieť exponenciálnej funkcii a jej dôsledkom.

Väčšina ľudí vrátane príslušníkov generácie apokalypsy si budúcnosť predstavuje ako lineárne pokračovanie trendov z minulosti, prípadne vnímajú niekoľko exponenciálnych trendov vo vývoji technológií a snívajú sen o singularite. Exponenciálnych trendov je však oveľa viac a práve možnosti ich vzájomných súhier sú tým, čo bude životy v ére apokalypsy tvarovať.

Náš biologický druh bol - tak ako všetky ostatné druhy - po celú svoju históriu vystavený hre veľkých prírodných síl. Pred vyše sedemdesiattisíc rokmi výbuch supervulkánu Toba na Sumatre takmer spôsobil vyhynutie nášho druhu a výbuchy menších sopiek sa dávajú do súvisu s krízami a kolapsmi niekoľkých civilizácií. Viaceré riziká podobných náhlych, pomerne zriedkavých a od ľudskej vôle nezávislých udalostí opísal napríklad John Casti v knihe Udalosti X a populárna kultúra ich zobrazila v mnohých katastrofických filmoch.

Pri generácii apokalypsy však nejde len o náhodné extrémne javy vyskytujúce sa raz za veľmi dlhé obdobie. Ide o trendy a javy, ktorých pravdepodobnosť je oveľa vyššia a navyše - každým rokom stúpa. Javy s charakterom zaťahovanej skrutky či napínanej struny.

Čiastočne v protiklade k trendu rýchlej deštrukcie systémov Zeme, na ktorých je existencia ľudí a civilizácie závislá, pôsobí paralelne trend akcelerujúceho technologického vývoja. Ten okrem iného smeruje k umelej - anorganickej - inteligencii, k pokročilej robotike, k nebývalým možnostiam genetických manipulácií malých i veľkých organizmov alebo k materiálom umožňujúcim účinnú premenu a skladovanie elektrickej energie. Už dnes nedokáže ľudský mozog a telo v mnohých oblastiach konkurovať výkonu počítačov a strojov. Rýchlosť vývoja technológií o rády prekonáva rýchlosť biologickej evolúcie.

Tento trend súčasne spätne pôsobí na ľudí v podobe vytvárania nových a potláčania starých schopností a potrieb. Fenomény ako masová závislosť na internete, paralelná (a pre niekoho dominantná) sociálna existencia na Facebooku a vo virtuálnej realite, masová konzumná aj politická manipulácia cez vytváranie umelých správ a umelých potrieb, fenomén virtuálneho a robotického sexu s neznámymi dôsledkami na dvorenie a reprodukčné správanie novej generácie žien a mužov, možnosti genetických a iných manipulácií biologickou podstatou človeka a mnoho ďalších sú na druhej strane úzkej hrany, po ktorej kráča - či skôr cvála - dnešná generácia v ústrety svojej budúcnosti a budúcnosti ľudského druhu.

Ktorý z týchto trendov sa presadí ako prvý a v akom poradí budú nasledovať ďalšie, nevieme. Čo vieme, je, že životy generácií X, Y či Z - generácií mladých súčasníkov, našich detí a vnukov - sa budú odohrávať na hrane medzi, obrazne povedané, "návratom do stredoveku" spojeným so stratou technologických kapacít ľudstva a "posthumánnou budúcnosťou" druhu Homo sapiens.

To, že sme z tej hrany dodnes nespadli a ešte stále žijeme, mnohí dokonca stále v takej miere slobody a prosperity, aká nemá v dejinách nášho druhu obdobu - je samo osebe malým zázrakom.

Vlastne veľkým.

1 - Viac o ňom na: https://projektyffup.upol.cz/site/?page_id=183

2 - Úvod tejto knihy bol napísaný na jar 2018, dávno pred začiatkom pandémie COVID-19. 

3 - "The greatest shortcoming of the human race is our inability to understand the exponential function."

text © Juraj Mesík